Brutal death metal z Kolumbie, vydaný u Unmatched Brutality, to je taká smrteľná trojkombinácia, že by som ďalej písať nemusel, proste medzi albumami roka skončí celkom iste. Ale nech sa páči, kapela je z Bogoty, dokopy sa dala v roku 2018 a po jednoskladbovom deme „Schizoid Proliferation Of Insanity“ po nej hneď skočil Jamie Bailey/UBR. Ani sa nečudujem, nejde o zelenáčov, čo to ešte nemajú vybrúsené, obzvlášť bubeník Sander Bermúdez (asi milión angažmánov nielen v BDM žánri) a vokalista Sebastián Guarín (ex-PURULENT, ex-AMPUTATED GENITALS) sú známe mená. Strunová sekcia Mario Franco (basgitara) a Daniel Lara (gitara) takisto vie, čo treba urobiť, aby vznikol album-monštrum.

Osem skladieb za polhodiny, barbarský brutálny death metal kolumbijského strihu, teda prevažne ultrarýchlo, výbušne a šialene, klasický prístup k žánru, akurát že v najvyššom leveli extrémnosti. Priamočiara záležitosť, ak chceš v BDM aj slamy, tu nie sú, budeš musieť ísť niekam inam. Ak chceš masakrovanie, „si satan a máš rád des, tak zostaň tu a nechoď preč“, toto je blízko INTERNAL SUFFERING, len bez desivo majestátnej atmosféry besniaceho kozmického víru. Je tu skôr dusivé pekelné ovzdušie mixnuté s pozemskou neľútostnou tvárou smrti BRODEQUIN a intenzitou najodpálenejších momentov DISAVOWED. Hrá sa pochopiteľne technicky, dnes už BDM na piatich akordoch neutiahneš, ale brutalita je tu hlavným zákonom a stará škola sa predsa len ctí, dokonca tak, že úvodný riff znie ako SEPULTURA model 1989, len po zasiahnutí výbojom z neutrónovej hviezdy. Vokálne cca tri polohy, jedna výlevková, druhá tiež neľudská, tretia taká „normálna deathmetalová“. Tam, kde Sebastián melie ako guľomet, je to hotové inferno. U mňa veľká spokojnosť, ak toto spravili na debute, je sa na čo tešiť.